V marci 2003 zaútočili Spojenéštáty americké na Irak. Dôvodom bol výskytzbraní hromadného ničenia v tejto krajine. Doteraz,päť rokov od začatia vojny, sa zbrane nenašli.
Pred začiatkom vojny, tíminšpektorov Organizácie spojených národov,vedený švédskym diplomatom Hansom Blixom, nedokázalnájsť žiadny dôkaz o výskyte tajnýchzbraní. Napriek tomu sa invázia do Iraku v marci 2003uskutočnila. V októbri 2004 sa zistilo, že Saddámovezbrane hromadného ničenia boli zničené v skorýchrokoch devätdesiatych.
Takže, aby sme sa v tom nejakozorientovali. Irak bol napadnutý kvôli držaniu zbraníhromadného ničenia. A to napriek tomu, že ich existencianebola potvrdená. Tisíce ludí muselo kvôlitomu zomrieť, či zostať doživotne poznačení. Či užpsychicky, alebo fyzicky. Milióny ľudí stratilo svojedomovy. Nehovoriac o tom, čo prežívajú všetciobyvatelia Iraku. Iba preto, že cudzí štát máv ich krajine svoje vlastné, zatiaľ verejne nepriznané,záujmy. Momentálne ide o snahu nastoliť demokraciu.Aká však bude konečná cena Iračanov za demokraciu?
Nevinní Iračania žijú vstrachu o svoj život a svoje rodiny. Pri uvítacej fráze"Ako sa máš?" dostanete odpoveď "Eštežijem". Takmer každý už stratil niekoho zo svojichblízkych. A potom sa niet nad čím čudovať, ak vtýchto ľuďoch rastie nenávisť. Nenávisť kuvšetkému a všetkým, ktorí im denno denne ničiaživoty, domovy, ich rodnú krajinu. O tom, k čomu vie ľudípriviesť nenávisť a odpor sme sa už žial presvedčili.